uspechy 
História 
Škola dnes 
Umelecké odbory 
Pozvánky a Oznamy 
Kontakty 
Rôzne 

SPRÁVY Z KULTÚRY A UMENIA...

www.sme.sk
CITÁTY O UMENÍ


Kto nectí v sebe hudby sladkej nálady, zradu schopný je kuť i pikle, úklady.
(W. Shakespeare)

Umenie skrášľuje človeka a bráni mu byť zlým.
(W. von de Vogelweide)

Umenie je také veľké, že vypĺňa celého človeka.
(G. Flauber)

Život je zrkadlo a umenie skutočnosť. Život napodobňuje umenie oveľa viac, ako umenie napodobňuje život.
(O. Wilde)

Umením a len umením sa zdokonaľujeme. Umenie a len umenie nás môže odvrátiť od zlého a nebezpečného života.
(O. Wilde)

Umenie a láska pôsobia ako slnko – prebúdzajú energiu.
(M. Gorkij)

Umenie je kvet života celej spoločnosti.
(L.N.Tolstoj)

Každý z nás prežíva čas hľadaním tajomstva života. Tajomstvo života je v umení.
(O.Wilde)

Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.
(anglické príslovie)

Umenie je jednou z mála možností mať život a uchovať ho, nielen pre toho, kto umenie tvorí, ale aj pre toho, kto ho prijíma.
(H. Böll)

Veda upokojuje, umenie je na to, aby znepokojovalo.
(G. Braque)

Umenie je tvorenie, tvorenie pochádzajúce z ľudských rúk, z ľudského srdca a ducha, tvorenie novej veci, ktorá sa priraďuje k ostatnému súčtu života a sveta.
(J. Čapek)

Pričasto dovoľujeme všedným veciam, aby prerástli lepšiu stránku našej povahy, a preto treba, aby sme si aspoň raz za deň prečítali pár veršov, zaspievali si alebo sa pozreli na obraz.
(J. W.Goethe)

Vzniká obraz naraz? Nie. Buduje sa časť po časti rovnako ako dom. A divák, nevyrovná sa s dielom jediným pohľadom? Bohužiaľ, veľmi často.
(P. Klee)

Dobré knihy, ak sú skutočne dobre a múdro napísané, sú cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našich vlastných potom vodidlom.
(J. A. Komenský)

Cieľom umenia nie je iba potešenie, ale čosi ako druh šťastia.
(Le Corbusier)

Knihy sú mŕvym materiálom, dokiaľ v nás nezasejú niečo, čo v nás vyklíči a prinesie úžitok nášmu okoliu.
(J. Mahen)

Polaním umenia je nielen zjemňovať existujúce zmysly človeka, ale vytvárať zmysly nové.
(K. Marx)

Čítať peknú knihu je nepretržitý dialóg, v ktorom kniha hovorí a naša duša odpovedá.
(A. Maurois)

Džez a sloboda sú synonymá.
(M. Mezzrow)

Keby som vedel, čo je umenie, netajil by som to.
(P. Picasso)

Knihy boli moji živí priatelia. Bolo ich málo, ale vyčítala som z nich aj to, čo autori do nich nevložili.
(M. Rázusová-Martáková)

Sú dva druhy geniálnych spisovateľov: tí, čo myslia , a tí, ktorí nútia premýšľať ostatných.
(M. Roux)

Tanec zbližuje duše, rozvlní spoločným a súhlasným rytmom dve srdcia - preto je tanec vec taká ľudská a krásna.
(E. Urx)

VTIPY O UMENÍ

O HUDBE S ÚSMEVOM

LUDWIG VAN BEETHOVEN

Beethoven a Goethe sa stretli v Karlových Varoch. Na prechádzke v kúpeľnom parku ich okoloidúci stále pozdravovali, až napokon Goethe namrzene povedal:

- To je strašné, keď je človek slávny.

- Ak vaša excelencia nechce byť obťažobaná touto pozornosťou, - povedal Beethoven, - pôjdem radšej niekoľko krokov pred vami.

ALEXANDER PORFIRJEVIČ BORODIN

Borodin, vedec, lekár, generál ruskej armády a brilantný skladateľ, bol známy svojou roztržitosťou. Preto boli takmer na dennom poriadku kuriózne situácie, keď Borodin vychádzal z domu v najparádnejšej generálskej uniforme, ale bez nohavíc. Viackrát sa stalo, že uprostred zábavy vstal a odchádzal smerom k domovu, bez toho, aby si uvedomil, že večierok sa koná v jeho byte.

Raz, keď odchádzal z domu, zavesil si na dvere ceduľku „Prídem o hodinu“. Vrátil sa však už o chvíľu a keď si prečítal nápis, povedal: - Doparoma! Tak teraz musím počkať! - a sadol si na schody.

ANTONÍN DVOŘÁK

Keď český hudobný skladateľ Dvořák skladal Armidu, pozastavil sa nad tým, že je v librete zmienka o koňoch v križiackom tábore. Celý ustarostený sa opýtal Vrchlického: - Priateľ môj drahý, nerád by som urobil nejakú chybu, povedz mi, boli už vtedy kone?

GEORG FRIEDRICH HANDEL

Nemecký skladateľ Händel (žil v Londýne) bol známy svojou gigantickou chuťou k jedlu. Raz išiel do reštaurácie, sadol si a objednal šestnásť druhov rôznych chodov.

Čašník si objednávku poznamenal, prestrel stôl a čakal.

- Na čo čakáte? - spýtal sa komponista.

- Na spoločnosť, pane.

- Na spoločnosť? - zahrmel Händel. - Noste jedlo a hotovo! Ja som tá spoločnosť.

FERENC LISZT

Liszt stretol na ulici chlapca, pristavil ho a spýtal sa:

-Koľko máš rokov?

-Šesť.

Liszt začudovane pokrútil hlavou:

- Nechápem, ako si sa za taký krátky čas mohol natoľko zašpiniť.

NICOLO PAGANINI

Istý klavirista sa na akomsi večierku chvastal, že jeho koncerty navštevuje vraj toľko poslucháčov, že sa mnohí z nich nedostanú ani len do koncertnej siene, ale sa musia tlačiť vonku na chodbe. Na to sa ozval virtuóz Paganini, najslávnejší huslista všetkých čias, ktorý bol náhodou v tej istej spoločnosti:

- To nič nie je! Na mojich koncertoch je toľko poslucháčov, že ešte aj ja sám musím stáť!

MAURICE RAVEL

Istý podpriemerný hudobný skladateľ do nekonečna otravoval francúzskeho skladateľa Ravela so žiadosťou, aby mu povedal svoj názor na jeho skladby. Jedného dňa mu priniesol partitúru, ktorú práve dopísal.

- Majstre, - hovorí, - tu je moje posledné dielo.

Ravel zajasal:

- Posledné? Konečne! Gratulujem!

GIACOMO ROSSINI

Taliansky skladateľ Rossini prišiel raz do svojho rodného mesta na návštevu. Mešťanosta sa mu pochválil, že mestská rada sa rozhodla postaviť mu pomník.

- Čo bude stáť tá socha? - spýtal sa Rossini.

- Dvanásťtisíc lír v zlate, - odpovedal hrdo mešťanosta.

- Viete čo? - povie mu Rossini, - dajte mi tie peniaze a ja vám dám čestné slovo, že        vždy, keď sa budú konať oslavy na moju počesť, prídem, postavím sa na podstavec a budete ma vidieť v origináli.

 

Keď zomrel nemecký skladateľ Meyerbeer, zložil mu jeho synovec na poctu smútočný pochod. Pred uvedením však ukázal pre istotu skladbu Rossinimu. Ten si pochod prehral a povedal:

- Tuším ste mali radšej umrieť vy a pochod mal zložiť váš strýko.

 

Skladateľ Rossini sa raz vracal domov v spoločnosti Alexandra Dumasa. Rossini býval v Paríži, v dome neďaleko železničnej stanice. Pri lúčení sa ho Dumas spýtal, či ho  nerozčuľuje časté pískanie rušňov.

- Môj drahý, - odpovedal Rossini, - kto počul, ako s pískalo n premiére môjho Barbiera sevillského, tomu znie pískanie rušňov ako rajská hudba.

 

Skladateľ Rossini sa raz stavil a stávku vyhral. Jeho priateľ ho mal pozvať do reštaurácie na pečeného kohúta plneného hríbikmi. Keď pozvanie akosi meškalo, na Rossiniho urgenciu ho priateľ upokojoval:

- Bude, všetko bude, ale musíme ešte počkať kým hríbiky vyrastú.

Rossini s úsmevom dodal:

- Tú výhovorku vymyslel iste ten kohút!

IGOR STRAVINSKIJ

Ruského skladateľa, žijúceho v Amerike, Igora Stravinského podrobili raz pri prechode cez taliansko-švajčiarsku hranicu dôkladnej colnej prehliadke. Začalo sa to tým, že v skladateľovom kufri objavili jeho portrét, ktorý maľoval Picasso. Talianski colníci sa totiž domnievali, že je to skica opevnení severného Talianska.

GIUSEPPE VERDI

Istá dáma zo vznešenej rímskej spoločnosti poslala Verdimu list so žiadosťou o autogram. Skladateľ jej odpovedal:

- Slušné deti nemajú pchať prsty do nosa a luhať. Mladé a krásne dámy nemajú zbierať autogramy od starých a neduživých mužov. Majú zbierať ľúbostné listy od mladých, ktorí sa majú ešte k svetu.

Verdi dostal list od neznámeho muža, nespokojného diváka:

- Navraveli mi, že vraj Vaše opery sú krásne. Cestoval som vlakom trikrát do Milána a po každý raz som sa otravoval. Zasielam Vám účet za lístky do divadla i na vlak so žiadosťou o preplatenie. Robí to dovedna 16 lír.

- Verdi zaplatil a dostal potvrdenie: - Viackrát na Vás nepôjdem!“

RICHARD WAGNER

Veľký nemecký skladateľ Wagner povedal raz jednému dirigentovi:

- Kto chce dobre dirigovať, priateľu, musí mať partitúru v hlave a nie naopak - hlavu v partitúre!

MIKULÁŠ SCHNEIDER - TRNAVSKÝ

Hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský bol veľmi spoločenský, vtipný a žartovný človek. Anton Štefánek, dlhoročný minister za I. ČSR, bol známy, že každý vtip preinačil. Raz cestoval z Bratislavy do Trnavy. Pri vystupovaní z rýchlika zazrel pri vagóne stáť Mikuláša Schneidera-Trnavského, ktorý cestoval do Trenčianskych Teplíc. Štefánek sa opýtal majstra:

- Mikuláš, kam ty cestuješ?

- Do Trenčianskych Teplíc

- A načo tam ideš?

- Idem sa liečiť.

- Si chorý,

- Pravdaže, - vraaví majster, - som regens-chóri.

Keď sa Štefánek vrátil do Bratislavy, dal v soločenskom klube priateľom otázku:

- Kamaráti, viete, že Mikuláš Schneider-Trnavský šiel do Trenčianskych Teplíc? A viete načo tam šiel?

- Šiel sa tm liečiť, lebo je chorý, - odpovedal jeden z priateľov Štefánkovi.

- Kdeže, - odporuje Štefánek, - to nie je pravda. On šiel do Trenčianskych Teplíc preto, lebo je dóm-kapelmajster!

 

V máji 1956 bol Mikuláš Schneider-Trnavský v nemocnici. Pre jeho vážnu chorobu nemohla byť ani verejná oslava jeho 75. narodenín.

Pri lekárskej vizite mu primár povedal:

- Majstre, dnes vám musíme dať streptomicín!

- Prosím vás, radšej mi dajte kopdorícin, aby som čím skôr mohol ísť domov.

 

Za Slovenského štátu prevádzali renováciu Invalidského kostola v Trnave. Aby sochy svätých, ktoré sa v tomto kostole nachádzajú na chóre, neboli farbou zastriekané, boli   veľkými hárkami papieru pozakrývané.

Počas prevádzania adaptačných prác prišiel do kostola Trnavský so svojím priateľom Gasselsederom, ktorý majstrovi prepisoval noty. Keď majster pozrel zdola na chór a videl tam v papieroch zahalené sochy svätých, zvolal Gasselsederovi:

- Ty, Janko, choď sa pozrieť hore na tých svätých a zisti, či sú to svätí alebo sväté.

- Keď Gasselseder poodhŕňal papier zo sôch, zvolal dolu:

- Mikuláš, veď oni am nič nemajú

- Schneider-Trnavský pokýval hlavou a vzdychol si:

- Hja, tak im bolo ľahko byť svätými.

VÝTVARNÉ ÚSMEVY

PAUL CÉZANNE

Francúzsky maliar Cézanne raz nocoval v istom parížskom hoteli. Veľmi sa mu páčilo jeho apartmán a na pripomienku chyžnej, že nocľah stojí dvadsaťpäť frankov, odpovedal:

- Ó, to s radosťou zaplatím!

- Pradón, pane, - odvetila chyžná, - s radosťou je to sto frankov!

WILHELM LIEBL

Známy nemecký maliar v mladosti pásaval ovce. Istý barón si ho raz v spoločnosti doberal:

- Vaše prvé zamestnania neboli príliš veselé, však?

- Veselé nie. Ale užitočné, - odpovedal Liebl, - Od tých čias už zdiaľky poznám barana.

PABLO PICASSO

Bohatá Američanka, ktorá navštívila Picassov parížsky ateliér, aby si kúpila niektoré z posledných jeho diel, sa nakoniec rozhodla pre jedno z menších zátiší.

- Vezmem si tento, - povedala .- Koľko stojí?

- Desaťtisíc dolárov, - odpovedal Picasso.

Kým si Američanka dala dielo zabaliť, požiadala ešte umelca, aby jej vysvetlil, čo vlastne obraz znamená.

- To je jeasné, - odpovedal umelec. - Pre vás je to jednoducho Picasso a pre mňa desaťtisíc dolárov.

 

Istá dáma noblesnej parížskej spoločnosti sa zdôverila Picassovi:

- Majstre, vašim obrazom vôbec nerozumiem.

- A po čínsky rozumiete?

- Nie, ale ako to súvisí? - odvetila nechápavo.

- Vidíte, madam, ak chcete čínštine rozumieť, musíte sa po čínsky naučiť.

 

Picassovi ukázali tri obrazy troch rozličných maliarov, ale zakryli na nich podpisy. Slávneho maliara požiadali o posudok.

- No, - hovorí Picasso, - autori týchto obrazov by sa sotva uživili ako maliari.

Potom odkryli podpisy. Ukázalo sa, že obrazy maľovali: Churchill, Hitler a Eisenhower.

IĽJA REPIN

Ruskému maliarovi Repinovi sa raz chválil istý mladý maliar, že jedným ťahom štetca zmení úsmev dieťaťa na plač.

- Čo je na tom zvláštne? - zasmial sa majster. - moja mama na to nepotrebovala ani štetec, ani farby. Stačila jej trstenica.

MAX ŠVABINSKÝ

K českému maliarovi Maxovi Švabinskému prišiel veľmi rozčúlený muž a ukazoval mu falzifikát jeho obrazu s tým, že mu ho ktosi predal ako originál. Profesor Švabinský si obraz dlho a so záujmom prezeral, vzdychol a nakoniec vyhlásil:

- Viete, ten obraz je skutočne namaľovaný tak, že by som to ani sám lepšie nedokázal. Lenže odo mňa by ten obraz stál najmenej päťkrát toľko!

JAMES WHISTLER

Maliara Jamesa Whistlera predvolali pred súd ako svedka. Sudca sa ho spýtal:

- Prosím vás, mohli by ste porote vysvetliť, čo je vlastne umenie?

Maliar sa dôkladne poobzeral po členoch poroty, prešiel očami od prvého až do posledného a potom povedal:

- Nie.

 

Vojvoda z Norfolku sa dal portrétovať od slávneho maliara Jamesa Whistlera. Keď bol obraz hotový, vyplatil zaň umelcovi obrovskú sumu. Nasledujúci deň Whistler všetky peniaze prehral na konských dostihoch. Vojvoda sa s ním zakrátko stretol a ironicky mu povedal:

- Blázon a peniaze sa rýchlo spolu rozídu!

- Prepánajána! - zvolal Whistler. - Vy ste, sir, prišli o svoje peniaze?

LITERÁRNE A HERECKÉ ÚSMEVY

MARCEL ACHARD

- Za nič na svete by som nechcel byť druhým manželom dovy! - povedal ktosi v prítomnosti Marcela Acharda. Spisovateľ sa k tomu ozval: - Naozaj? Vari by ste chceli byť radšej tým prvým?

HONORÉ DE BALZAC

- Idem k pánovi Balzacovi! - lomcuje dverami exekútor.

- Pán Balzac nie je doma! - oznamuje gazdiná, pozorujúc nevítaného návštevníka cez medzierku vo dverách.

- To nie je možné, veď som ho videl v okne!

- Ale pán Balzac vás tiež videl.

BRIDGITTE BARDOT

V čase, keď sa začala éra triumfov francúzskej filmovej herečky Brigitte Bardot, napísal mladej herečke istý starší americký priemyselník:

- Slečna, ste taká očarujúca, že by som si vás vzal za ženu. Pravda, moja žena ma bude musieť poslúchať a bude musieť v pravom čase mlčať. Najmä mi však záleží na tom, aby mi moja žena bola natrvalo verná. Herečka odpovedala:

- Monsieur! Poslúchať! Mlčať! Byť verná! Ešte čo by ste nechceli od svojej ženy? Kúpte si psa!

CLAUDIA CARDINALE

Talianska filmová herečka Claudia Cardinale nezabudla nič zo svojho pôvodného povolania ošetrovateľky. Pri exteriéroch spadol kameraman do rieky a Claudia nasadila umelé dýchanie z úst do úst.

Táto lákavá vidina inšpirovala štyroch ďalších technikov k rovnakej nehode.

ANDREJ BAGAR

Na začiatku II. svetovej vojny prekvapili Andreja Bagara, významného slovenského divadelného umelca, svojou nečakanou návštevou jeho kolegovia z iného mesta. Bagar bol nešťastný, že nemá priateľov čím ponúknuť:

- Nemám ani pivo, ani víno, ani pálené, nemám cigarety ani cigary.

Tu zazrel v kúte akúsi fľašu a dostal šťastný nápad:
- Tu, priatelia, atrament! Aspoň si u mňa naplňte plniace perá!

JOHANN WOLFGANG GOETHE

Najväčší nemecký básnik Goethe bol raz spolu s básnikom Zachariášom Wernerom na návšteve u rodiny Knebelovcov. Sedeli, popíjali čaj a Werner čosi oduševnene recitoval, zatiaľ čo Knebelov malý synček sa hral na dlážke s kockami. Keď sa Werner čoraz viac rozohňoval, z chlapčeka zrazu vyhŕklo:

- Ocko, a čo tomu ujovi preskočilo?

Knebel sa na syna veľmi hneval, ale Goethe sa zasmial a zvolal?

- Len ho nechaj, z chlapca ešte raz bude literárny kritik!

CHARLIE CHAPLIN

Chaplin sa dozvedel, že v Bostone usporiadajú súťaž Charlie Chaplina. Ten, kto sa bude Chaplinovi najviac podobať, získa odmenu dvesto dolárov.

Starý komik sa rozhodol, že sa inkognito zúčastní súťaže. Výsledok bol prekvapujúci: vyhral jednu z cien útechy.

 

Keď bol raz Chaplin v ženevskom hoteli Pod troma korunami, dal vrátnikovi sprepitné 20 frankov.

- Minule ste mi dali, pán Chaplin, 40 frankov, aby som si vypil na vaše zdravie!

- To je pravda, - odvetil veľký herec, - ale teraz sa cítim oveľa lepšie.

 

Raz si Chaplin pri filmovaní vytkol členok. Asi týždeň po nehode sa na všeobecné prekvapenie zjavil pri nakrúcaní. A stačil ešte usporiadať aj tlačovú konferenciu. S úsmevom sa na nej posťažoval:

- V mladých rokoch som musel vo filme padať, robiť kotrmelce, narážať do vecí a ľudí, a predsa sa mi nič nestalo. A teraz na staré kolená - už ako režisér - si zlomím nohu.     Človek vlastne nikdy nevie, v akej profesii si ublíži...

 

Chaplina pozvali, aby si pozrel film istej konkurenčnej firmy. Po premietnutí vyhlásil:

- Mohol byť aj horší. Urazená firma žiadala ospravedlnenie. Nato nechal veľký komik uverejniť svoj opravený výrok: „Zmýlil som sa a ospravedlňujem sa. Ten film už nemohol vyť horší!“

HENRIK IBSEN

Nórsky dramatik Ibsen prišiel raz na návštevu bosý, pretože si v roztržitosti zabudol obuť topánky. Domáca pani sa snažila zachrániť situáciu, a preto svojou dlhou sukňou zakryla nohy vedľa sediaceho spisovateľa. Ibsen však po chvíli zbadal, že spod širokej sukne trčia bosé nohy. Nazdával sa, že patria panej domu, znechutene sa zamračil a rýchlo odišiel. Od toho času nehodil na návštevu do domu, kde domáca pani chodí bosá.

IVAN ANDREJEVIČ KRYLOV

Významný ruský básnik a rozprávač bájok Krylov bol aj úspešným dramatikom. Raz sa ho v moskovskom klube spýtal jeden z prítomných:

- Prečo nejdete nikdy na premiéru komédie, ktorú napísal niekto iný?

- Z celkom jednoduchej príčiny, - usmial sa Krylov. - Je mi totiž veľmi trápne, keď dielo niektorého z mojich kolegov prepadne.

- A keď má úspech? - vyzvedal sa ďalší.

- No....to mi je ešte trápnejašie.

STAN LAUREL

Americký filmový komik Stan Laurel sa v starobe sťažoval na neutešenú finančnú situáciu. Holywood naňho zabudol a televízia tiež. Na dovŕšenie bol štyrikrát rozvedený a bývalé manželky od neho neustále vymáhali vysoké výživné.

Raz po odchode exekútora si smutne povzdychol:

- Ani najkrajšie žena mi nemôže dať viac, než má... zatiaľ čo ja jej musím dať aj to, čo nemám.

JEAN DE LAFONTAINE

Francúzsky spisovateľ Lafontaine bol málovravný človek. Ak náhodou niekde prehovoril, považovali to jeho priatelia za mimoriadnu udalosť. Pri istej príležitosti, na slávnostnom obede, sa Lafontaine prihlásil o slovo.

- Ticho! - vykrikovali hostia, - teraz k nám prehovorí náš málovravný spisovateľ.

Nastalo všeobecné ticho. Lafontaine povedal jedinú vetu:

- Polievka je presolená!

VÍTĚZSLAV NEZVAL

Český básnik Nezval pôvabne žartoval o svojej objemnej postave:

- Vďaka svojej váhe môžem byť mimoriadne galantný k dámam. Nedávno som cestoval v električke a naraz som uvoľnil miesto hneď dvom dámam.

GEORGE SANDOVÁ

Francúzska spisovateľka Sandová diskutovala v istej spoločnosti na tému človek. Medzi iným svoju úvahu ukončila vetou:

- Zvláštny, ale aj smiešny je človek.

- Madame, - poznamenal ktosi zo spoločnosti, - človek je len taký, akým ho príroda obdarila.

Spisovateľka sa pozrela von oknom a zbadala okoloidúcu, prehnane namaľovanú ženu. -Pozrite! - zvolala, a- ako sa doriadil ten dar prírody!

GEORGE BERNARD SHAW

K veľkým obdivovateľom slávneho Shawa patrila kedysi populárna a neobyčajne krásna tanečnica Isadora Duncanová. Raz napísala Shawovi list, v ktorom mu ponúkla svoju ruku.

- Vy a ja, - napísala, - mohli by sme byť rodičmi nádherného dieťaťa. Len si predstavte,  že by náš potomok zdedil vášho ducha a moju krásu!

- Madame, - odpovedal Shaw- vaša ponuka je veľmi lichotivá, ale mysleli ste tiež na to, čo by bolo s dieťaťom, keby zdedilo váš intelekt a môj výzor?

 

Istá dáma sa spytovala Shawa, ako by sa mohla stať veľmi múdrou. Shaw jej odpovedal:

- To je maličkosť. Len treba dokonale skrývať svoju hlúposť.

 

Shaw bol raz v spoločnosti inžinierov, ktorí hovorili o tom, akú obrovskú energiu získava moderná technika z vody. Shaw sa zamyslel a vážne povedal:

- Drahí páni inžinieri! Váš výklad o možnostiach dnešnej techniky bol veľmi zaujímavý. Myslím si, však, že ste sa zabudli zmieniť o najväčšej vodnej sile sveta.

- O akej? - znela otázka.

- Predsa o ženských slzách!

 

 

 

Copyright(c) 2008. All rights reserved.
info@zuslstanceka.sk