uspechy 
História 
Škola dnes 
Umelecké odbory 
Pozvánky a Oznamy 
Kontakty 
Rôzne 

 

Dôležité medzníky z histórie ZUŠ:

 

Šk. rok 1939/40 - Založenie súkromnej hudobnej školy Alžbetou Papovou  

                              (Výnos MŠ - NO č. 146.711/39 - IV/zo dňa 31. októbra 1939)   

 

14. apríl 1943    - Zriadenie Mestskej hudobnej školy

 

Šk. rok 1950/51 - Mestský hudobný ústav

 

Šk. rok 1951/52 - Poštátnenie hudobného školstva (vznik Základnej hudobnej

                               školy)

 

Šk. rok 1955/56 - Založenie sláčikového orchestra

 

Šk. rok 1960/61 - Vznik Ľudovej školy umenia (Školský zákon č. 2035/61- 1./2)

 

15. marec 1963 - Založenie výtvarného odboru

 

Šk. rok 1983/84 - Založenie dychového orchestra

 

Šk. rok 1983/84 - Založenie tanečného odboru

 

Šk. rok 1984/85 - Založenie literárno-dramatického odboru

 

Šk. rok 1984/85 - Založenie orchestra ľudových nástrojov

 

Šk. rok 1987/88 - Založenie DSZ Priebojček

 

Šk. rok 1990/91 - Vznik Základnej umeleckej školy (Vyhláška MŠ SR č. 477/1990)

 

Šk. rok 1991/92 - ZUŠ zriaďovateľkou DSZ Úsmev

 

Šk. rok 1993/94 - Nová účelová budova školy

 

22. jún 1994 - Prepožičanie čestného názvu MŠ SR - Základná umelecká škola

prof. Ladislava Stančeka

 

1. január 2002- Získanie právnej subjektivity

 

1. júl 2002 - zriaďovateľ ZUŠ Mesto Prievidza

 

Šk. rok 2002/03 - Obnovenie činnosti akordeónového súboru

 

Šk. rok 2004/05 - Založenie gitarového súboru

 

Šk. rok 2006/07 - Založenie súboru bicích nástrojov

 

Šk. rok 2006/07 - Založenie Súboru populárnej hudby

 

Šk. rok 2008/09 - Založenie Súboru zobcových fláut

 

Šk. rok 2008/09 - Obnovenie činnosti prípravného sláčikového orchestra

 

 


HISTÓRIA V OBRÁZKOCH

Fotky z histórie


LADISLAV  STANČEK

 

(7. 2. 1898 – 15. 4. 1979)

    „Ladislav Stanček si už zo začiatku svojej samostatnej tvorivej činnosti skladateľskej vytvoril svoju osobitnú vývojovú líniu, ktorá, tak sa zdá, nepoznala krízu vývojových rázcestí.Zo slovenského a svetového stanoviska je iste sympatické, že javí vôľu byť viacej slovenským než internacionálnym podľa módy za každú cenu. Výraz Stančekovej tvorby je výrazne meditatívny.       (Josef Beran)

„Ladislav Stanček bol po celý svoj život človek skromný, vytrvalý a pracovitý. Ako skladateľ zasiahol skoro do všetkých hudobných žánrov. Blízky mu bol zvuk orchestra, finesy inštrumentov, ale i ľudský hlas“.    (Bartolomej Urbanec)

„...mnohí z našich slovenských umelcov majú spoločnú chybu - sú nad mieru skromní, chýba im výbojnosť a podnikavosť ich českých kolegov. Len takto je to možné, že tu v Bratislave, medzi nami, žije jeden z najsľubnejších našich slovenských skladateľov skoro bez toho, že by sme o ňom vedeli. Je to profesor na Hudobnej akadémii Ladislav Stanček, ktorého skladby zasluhujú najväčšiu pozornosť“   (1933)

ŽIVOT:      Hudobný skladateľ, dirigent, pedagóg - profesor Ladislav Stanček sa narodil 7. 2. 1898 v Prievidzi v rodine s bohatou hudobnou tradíciou (už o jeho prapraotcovi sa dozvedáme ako o človeku vysoko vzdelanom, výbornom huslistovi a spevákovi).

   Povolanie a nadanie otcov sa prenášalo z pokolenia na pokolenie –práve otec vštepoval malému Ladislavovi lásku k hudbe i tradíciám,  učil ho hre na husliach, klavíri i organe.

Ladislav Stanček študoval v Prievidzi, zmaturoval na Učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. Neustále si dopĺňal svoje vzdelanie –v r. 1921 zložil štátnu skúšky z hry na klavíri, v r. 1925-28 študoval na Konzervatóriu v Brne, zložil štátne skúšky z hry na organe a z dirigovania.

   Po ukončení štúdia sa vrátil na Slovensko. Pôsobil v Bratislave ako organista, externe vyučoval na Mestskej hudobnej škole a neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii. V tomto období sa začala i jeho skladateľská činnosť.

Od r. 1935 pôsobil na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, neskôr  na učiteľskej akadémii v Spišskej Novej Vsi. Po zániku tejto školy vyučoval

na pedagogickom gymnáziu, neskôr na Pedagogickej škole pre učiteľky materských škôl. V r. 1947-1949 viedol Spišský učiteľský spevokol (repertoár tvorili predovšetkým vlastenecké zbory starších i mladších hudobných skladateľov-M. Moyzes, E. Suchoň, L. Stanček, Š. Jurovský).Po návrate do rodnej Prievidze sa čulo zaujímal o kultúrny a hudobný život regiónu, spolupracoval s učiteľským spevokolom, dychovou hudbou, písal skladby pre deti a mládež (viaceré venoval ZUŠ v Novákoch i Prievidzi).

Posledné roky života strávil vo svojom rodisku, kde 15. 4. 1979 zomrel.

 Po 15 rokoch (15. 4. 1994) bol Základnej umeleckej škole v Prievidzi udelený čestný názov ZUŠ Ladislava Stančeka.

Tvorba:     Dielo  Ladislava Stančeka zahŕňa:  komorné skladby (Dorický kvartet, Sláčikový kvartet g-mol, Sonáta g-mol pre husle a klavír, Melanchólia – duo pre violončelo a klavír, Parafráza na slov. ľud. piesne pre husle a klavír, Komorná suita – trio pre husle, violu a gitaru), skladby pre klavír (Klavírne variácie na vlastnú tému, Detská suita), pre organ (Andante, Largo, PreludiaJubilate Deo, Predohra Es –dur), melodrámy (Žltá ľalia, Smrť záhradníkova), skladby pre orchester (Na Znievskom hrade, Lesk na vodách-suita pre veľký orchester, Pod oblôčkom, Zo slovenských dolín).

   Medzi najznámejšie však patria Stančekove piesne – úpravy ľudových piesní i piesne umelé a zbory.

úprav slov. ľud. piesní vyniká  - 12 slov. ľud. piesní pre stredný hlas so sprievodom klavíra, Venček ľud. piesní, 6 slov. ľud. piesní, umelé piesne na texty Š. Krčméryho, J. Bottu, M. Haľamovej, M Rázusa, P. O. Hviezdoslava,  A. Žarnova (Mŕtvy), zbory (28 východoslovenských piesní, 25 národných piesní slovenských pre mužský zbor)

   Tieto piesne nevznikli naraz v jednom časovom období, ale majú jednotnú kompozičnú líniu, ktorá od rozjímajúcej nálady speje k búrlivej rozohnenosti, od zadumanosti nad vlastným vnútrom k všeľudským problémom. Nie sú to piesne rozsahom veľké, ale veľmi impulzívne, kompozične i melodicky sa „odrážajúce“ od piesní staršej skladateľskej generácie (M. Schneider-Trnavský, V. Figuš-Bystrý) a inklinujúce k moravskej moderne janáčkovského typu.

   Ladislav Stanček je i autorom viacerých hudobno-teoretických prác. Ešte počas pobytu v Spišskom Podhradí (v r. 1941) vydal vlastným nákladom (1000 ks) teoretické dielo - Organ, jeho dejiny, stavba, zostrojenie a zachádzanie s ním. V tzv. spišskokapitolském období vznikli i Kapitoly o hudobnom umení. Spolu s Jozefom Vrončom zostavil spevník pre slovenské ľudové školy – Mladý spevákHudobnú príručku (určenú pre učiteľov).

         Profesor Ladislav Stanček veľmi rád pracoval s deťmi. Túto lásku cítiť i z jeho diel.     Určite i preto sú jeho piesne také obľúbené u dospelých I detských interprétov.

 

 

Copyright(c) 2008. All rights reserved.
info@zuslstanceka.sk