„Ladislav Stanček si už zo začiatku svojej
samostatnej tvorivej činnosti skladateľskej
vytvoril svoju osobitnú vývojovú líniu, ktorá, tak sa zdá, nepoznala krízu vývojových
rázcestí.Zo slovenského a svetového stanoviska je
iste sympatické, že javí vôľu byť viacej slovenským
než internacionálnym podľa módy za každú cenu. Výraz Stančekovej tvorby je
výrazne meditatívny. (Josef
Beran)
„Ladislav Stanček bol po celý svoj život
človek skromný, vytrvalý a pracovitý. Ako skladateľ zasiahol skoro do
všetkých hudobných žánrov. Blízky mu bol zvuk orchestra, finesy inštrumentov,
ale i ľudský hlas“. (Bartolomej
Urbanec)
„...mnohí z našich slovenských umelcov
majú spoločnú chybu - sú nad mieru skromní, chýba im výbojnosť
a podnikavosť ich českých kolegov. Len takto je to možné, že tu
v Bratislave, medzi nami, žije jeden z najsľubnejších našich
slovenských skladateľov skoro bez toho, že by sme o ňom vedeli. Je to profesor
na Hudobnej akadémii Ladislav Stanček, ktorého skladby zasluhujú najväčšiu
pozornosť“
(1933)
ŽIVOT:
Hudobný skladateľ, dirigent, pedagóg - profesor
Ladislav Stanček sa narodil 7. 2. 1898 v Prievidzi v rodine
s bohatou hudobnou tradíciou (už o jeho prapraotcovi sa dozvedáme ako
o človeku vysoko vzdelanom, výbornom huslistovi a spevákovi).
Povolanie a nadanie otcov sa prenášalo
z pokolenia na pokolenie –práve otec vštepoval malému Ladislavovi lásku
k hudbe i tradíciám, učil ho
hre na husliach, klavíri i organe.
Ladislav Stanček študoval v Prievidzi,
zmaturoval na Učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach. Neustále si
dopĺňal svoje vzdelanie –v r. 1921 zložil štátnu skúšky z hry na klavíri,
v r. 1925-28 študoval na Konzervatóriu v Brne, zložil štátne skúšky
z hry na organe a z dirigovania.
Po ukončení štúdia sa vrátil na Slovensko.
Pôsobil v Bratislave ako organista, externe vyučoval na Mestskej hudobnej
škole a neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii. V tomto
období sa začala i jeho skladateľská činnosť.
Od r. 1935 pôsobil na učiteľskom ústave
v Spišskej Kapitule, neskôr na
učiteľskej akadémii v Spišskej Novej Vsi. Po zániku tejto školy vyučoval
na
pedagogickom gymnáziu, neskôr na Pedagogickej škole pre učiteľky materských
škôl. V r. 1947-1949 viedol Spišský učiteľský spevokol (repertoár tvorili
predovšetkým vlastenecké zbory starších i mladších hudobných
skladateľov-M. Moyzes, E. Suchoň, L. Stanček, Š. Jurovský).Po návrate do rodnej Prievidze sa čulo zaujímal
o kultúrny a hudobný život regiónu, spolupracoval s učiteľským
spevokolom, dychovou hudbou, písal skladby pre deti a mládež (viaceré
venoval ZUŠ v Novákoch i Prievidzi).
Posledné roky života strávil vo svojom rodisku, kde
15. 4. 1979 zomrel.
Po 15 rokoch
(15. 4. 1994) bol Základnej umeleckej škole v Prievidzi udelený čestný
názov ZUŠ Ladislava Stančeka.
Tvorba: Dielo
Ladislava Stančeka zahŕňa: komorné skladby (Dorický
kvartet, Sláčikový kvartet g-mol, Sonáta
g-mol pre husle a klavír, Melanchólia – duo pre violončelo
a klavír, Parafráza na slov. ľud. piesne pre husle a klavír, Komorná
suita – trio pre husle, violu a gitaru), skladby pre klavír (Klavírne
variácie na vlastnú tému, Detská suita), pre organ (Andante, Largo, Preludia a Jubilate Deo, Predohra
Es –dur), melodrámy (Žltá ľalia, Smrť záhradníkova), skladby pre orchester (Na
Znievskom hrade, Lesk na vodách-suita
pre veľký orchester, Pod oblôčkom, Zo slovenských dolín).
Medzi najznámejšie však patria Stančekove
piesne – úpravy ľudových piesní i piesne umelé a zbory.
Z úprav
slov. ľud. piesní vyniká -
12 slov. ľud. piesní pre stredný hlas so sprievodom
klavíra, Venček ľud. piesní, 6 slov. ľud. piesní, umelé piesne na texty Š.
Krčméryho, J. Bottu, M. Haľamovej, M Rázusa, P. O. Hviezdoslava, A. Žarnova (Mŕtvy), zbory (28
východoslovenských piesní, 25 národných piesní slovenských pre mužský zbor)
Tieto piesne
nevznikli naraz v jednom časovom období, ale majú jednotnú kompozičnú
líniu, ktorá od rozjímajúcej nálady speje k búrlivej rozohnenosti, od
zadumanosti nad vlastným vnútrom k všeľudským problémom. Nie sú to piesne
rozsahom veľké, ale veľmi impulzívne, kompozične i melodicky sa
„odrážajúce“ od piesní staršej skladateľskej generácie (M. Schneider-Trnavský,
V. Figuš-Bystrý) a inklinujúce k moravskej moderne janáčkovského
typu.
Ladislav Stanček
je i autorom viacerých hudobno-teoretických prác. Ešte počas pobytu
v Spišskom Podhradí (v r. 1941) vydal vlastným nákladom (1000 ks)
teoretické dielo - Organ,
jeho dejiny, stavba, zostrojenie a zachádzanie s ním.
V tzv. spišskokapitolském období vznikli i Kapitoly o hudobnom umení.
Spolu s Jozefom Vrončom zostavil spevník pre slovenské ľudové školy – Mladý spevák a Hudobnú príručku (určenú
pre učiteľov).
Profesor
Ladislav Stanček veľmi rád pracoval s deťmi. Túto lásku cítiť
i z jeho diel. Určite i preto sú jeho piesne také obľúbené
u dospelých I detských interprétov.
|